Aké údaje je nevyhnutné evidovať pre jednoznačnú identifikáciu konečného užívateľa výhod?

Apríl bol bohatý na právne novinky a do parlamentu smeruje ďalší návrh zákona. Tentokrát sa týka povinnej evidencie údajov potrebných na zistenie identifikácie konečných užívateľov výhod. Navrhovaná zmena zákona by mala zabezpečiť odbremenenie od administratívnej záťaže zapísaných fyzických osôb na jednej strane a registrov na strane druhej. Akých údajov by sa mala táto zmena týkať?

Kto je to konečný užívateľ výhod?

Návrh zákona, ktorý smeruje do parlamentu sa týka evidencie údajov potrebných na zistenie identifikácie konečných užívateľov výhod. V prvom rade je potrebné vymedziť aké subjekty sa považujú za konečných užívateľov výhod. V zmysle § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (z. č. 297/2008 Z.z. - AML zákon) je konečným užívateľom výhod:

• každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a
• každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Subjektom, ktoré sa v zmysle vyššie uvedenej definície považujú za konečných užívateľov, vzniká registračná povinnosť v súlade s AML zákonom. Povinné subjekty sa registrujú v príslušných registroch prostredníctvom oprávnených subjektov, ktoré do príslušného registra zapisujú údaje potrebné na identifikáciu konečných užívateľov výhod. Identifikáciou sa v zmysle AML zákona rozumie zistenie taxatívne vymedzených údajov. V prípade fyzických osôb ide o meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia (ak rodné číslo nebolo pridelené), adresu trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnu príslušnosť, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti.

Pripravovaný návrh zmeny zákona sa týka práve rozsahu údajov potrebných na identifikáciu konečného užívateľa výhod. Cieľom je odbúrať povinnosť evidovať údaje o druhu a čísle dokladu totožnosti u konečných užívateľov výhod v obchodnom registri a registri mimovládnych organizácií.

Z aplikačnej praxe vyplýva, že evidovanie týchto údajov je v kontexte spoľahlivej identifikácie konečných užívateľov výhod zbytočné a v konečnom dôsledku to spôsobuje viac škody ako úžitku. Na jednoznačnú identifikáciu povinných subjektov totiž nie je potrebná znalosť údajov o druhu a čísle dokladu totožnosti. V tejto súvislosti sa aktuálne platná právna úprava javí ako problematická najmä v situáciách, keď vznikne potreba vydania nových dokladov totožnosti, napr. z dôvodu zmeny trvalého bydliska alebo priezviska. V konečnom dôsledku takéto zmeny nútia zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v príslušnom registri, čo vytvára nepotrebnú administratívnu záťaž.

Na dosiahnutie účelu jednoznačnej a presnej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod, v plnej miere postačuje ako jedinečný identifikátor aj rodné číslo fyzických osôb. Avšak, nakoľko konečnými užívateľmi výhod nie sú len občania Slovenskej republiky, prekladateľ návrhu nepovažuje za vhodné a účelne rezignovať uvedené kritérium v celom rozsahu. Častokrát sa stáva v prípade cudzincov, že nedisponujú rodným číslom alebo obdobným identifikačným znakom. Z tohto dôvodu sa preto podľa predkladanej právnej úpravy bude vyžadovať evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti len v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky.

Prečo by vás to malo zaujímať?

Registračná povinnosť okrem vyššie uvedeného AML zákona vzniká aj zo zákona o registri partnerov verejného sektora (z. č. 315/2016 Z. z.). Register partnerov verejného sektora je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora. Vznik povinnosti registrácie v tomto registri môže vyplynúť aj pre poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Je to tak z dôvodu existencie právnych vzťahov medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti na jednej strane a zdravotnými poisťovňami na druhej strane z titulu úhrady zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa v registri partnerov však pre poskytovateľov lekárenskej starostlivosti vzniká až v prípade, ak príjmu finančné plnenia v určitej výške, a to či už od zdravotnej poisťovne, resp. od štátu alebo iného subjektu verejného sektora. Táto téma je pre lekárne dôležitá aj z toho dôvodu, že ak sa stanú partnerom verejného sektora, ale nesplnia si povinnosť registrácie, budú im finančné plnenia od zdravotnej poisťovne pozastavené.

autori: Mgr. Katarína Uhrinová, JUDr. Tomáš Husovský – h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., www.medipravnik.sk