Asparagín živí nádorové bunky. Jeho redukcia diétou pomáha obmedziť metastázy

Nový prístup k liečbe agresívnej formy karcinómu prsníka by mohol zahrňovať zmenu jedálnička. Triple-negatívna rakovina prsníka sa veľmi rýchlo šíri a býva rezistentná voči tradičným spôsobom liečby, ako je chemoterapia a rádioterapia. Nutrientom, ktorý umožňuje šírenie tohto typu karcinómu, je proteinogénna aminokyselina asparagín, ktorá sa nachádza v mnohých druhoch potravín vrátane špargle, rýb a zemiakov.

Spoločný výskum niekoľkých inštitúcií vrátane Cancer Research UK Cambridge zisťoval, či zníženie koncentrácie asparagínu v organizme môže pomôcť znížiť rýchlosť rastu tumoru.

Redukcia asparagínu u hlodavcov priniesla síce len malý efekt na primárny tumor, ale obmedzila schopnosť jeho buniek metastázovať do ďalších častí tela. Naopak pri podávaní potravy s vysokým obsahom asparagínu sa tumor šíril rýchlejšie.

Vedci myšiam podávali L-asparginázu, čo je chemoterapeutické liečivo, užívané v súčasnej dobe k liečbe akútnej lymfoblastickej leukémie, pretože inhibuje produkciu asparagínu. Zároveň myši dostávali diétu, založenú na nižšom obsahu asparagínu. Výsledkom bola redukcia metastáz tumoru.

Tento záver potvrdili aj údaje, získané od ľudských pacientov s rakovinou prsníka. Varovné bolo zistenie, že schopnosť rakovinových buniek syntetizovať asparagín súvisí s nižšou pravdepodobnosťou prežitia pacienta.

Nová práca tak presne určila kľúčový mechanizmus, ktorý podporuje schopnosť rastu a šírenia rakovinových buniek.  Priniesla rovnako zásadné informácie pre pochopenie, ako zabrániť metastázam, ktoré bývajú hlavnou príčinou úmrtia. Pokiaľ sa v ďalšom skúmaní preukáže efekt diéty s nízkym obsahom asparagínu na podporu účinku chemoterapie a rádioterapie, otvorí sa cesta aj k aplikovaniu tohto postupu pri karcinómoch obličiek, hlavy a krku.

Autor: uza

Zdroj: Knott SRV et al. Asparagine bioavailability governs metastasis in a model of breast cancer. Nature volume 554, pages 378–381 (15 February 2018). Published online: 07 February 2018 doi:10.1038/nature25465