Desatoro pre lekárnikov

Stále častejšie sa hovorí o tom, že je potrebné venovať viac času nielen na liečbu, ale aj na osvetu. Popri praktických lekároch hrajú práve tu zásadnú úlohu farmaceuti. Na čo by pri svojej každodennej práci v rámci edukácie pacientov nemali zabúdať, zhrňuje nasledujúce desatoro:

1. Vždy zabezpečiť maximálnu mieru diskrétnosti pri jednaní s pacientom.

2. Naučiť sa pacienta viac počúvať, klásť konkrétne otázky a spätne zisťovať, či správne porozumel všetkým informáciám, ktoré dostal.

3. Byť schopný zodpovedať otázky o správnom užívaní medikácie (ako, kedy, s čím atď.) a v prípade náročnejšej liekovej formy poskytnúť návod, prípadne aj názorné predvedenie aplikácie.

4. Prispieť ku zníženiu rizík spojených s užívaním liekov, najmä sa zamerať na:

• lieky s úzkym terapeutickým indexom (imunosupresíva, warfarín, hormóny štítnej žľazy),
• lieky so zvýšeným rizikom liekových interakcií a nežiaducich účinkov,
• lieky v liekových formách vyžadujúcich (aj opakovanú) inštruktáž (inhalačné prípravky, injekčné liekové formy).

5. Ak ide o novo predpísaný liečivý prípravok, cieľom vydania lieku je podpora compliance pacienta s liečbou, čo sa dá dosiahnuť poskytnutím informácií o správnom a bezpečnom užívaní lieku. Zamerať sa treba na:

• indikáciu predpísaného liečivého prípravku,
• zjednodušené vysvetlenie spôsobu účinku,
• dávkovanie a spôsob podávania, vrátane správnej techniky,
• možné NÚ a liekové interakcie s inými liečivami alebo potravou.

6. U liekov predpisovaných na chronickú medikáciu je snaha podporiť dlhodobú adherenciu pacienta. To sa dá dosiahnuť overovaním účinnosti a bezpečnosti užívaných liekov. Pozornosť je preto treba venovať:

• overeniu dávkovania liečiva,
• spôsobu podania a technike aplikácie,
• znášanlivosti liečiva – proaktívne kladenie otázok na výskyt NÚ,
• zhodnoteniu liekových interakcií,
• generickej substitúcii, zisteniu prípadných liekových duplicít – aktívnym kladením otázok.

7. U nového aj opakovaného vydávania lieku je vhodné odporučiť režimové opatrenia (diéta, fyzická aktivita, nefajčenie atď).

8. Nezabúdať na informácie ohľadom správneho skladovania lieku, vrátane možností a podmienok bezpečnej likvidácie nespotrebovaného alebo nepoužitého prípravku.

9. Snažiť sa motivovať chronických pacientov k pravidelnému meraniu kritických hodnôt (TK, glykémia) a k aktívnemu prístupu k liečbe.

10. Kľúčová je spätná komunikácia medzi lekárnikom a lekárom. Významnú úlohu hrá eRecept, ktorého výhodou je, že ak si pacient nevyzdvihne liek, lekár má možnosť to zistiť. Situácia, kedy si pacient liek síce vyzdvihne, ale ďalej ho neužíva podľa odporúčania, môže odhaliť práve farmaceut správne vedenou konverzáciou.