Vedci dokážu stanoviť prognózu Parkinsonovej choroby podľa typu rečovej poruchy

Väčšina pacientov s Parkinsonovou chorobou trpí nejakou formou poruchy reči. Akou, to doteraz lekári v klinickej praxi bežne nerozlišovali. Vedci z 1. lekárskej fakulty UK a Fakulty elektrotechnickej ČVUT teraz pomocou špeciálneho softvéru identifikovali u novo diagnostikovaných pacientov tri typy rečovej poruchy. Výskumní pracovníci sú teraz presvedčení, že podľa typu vady reči sa dá predvídať, ako sa bude Parkinsonova choroba u pacienta celkovo rozvíjať a ako bude reagovať na liečbu. 1. lekárska fakulta zverejňuje objav v súvislosti s Európskym dňom mozgu, ktorý pripadá na 11. marca. 

Neurodegeneratívnu Parkinsonovu chorobu spôsobuje strata mozgových buniek, ktoré produkujú dopamín – látku, prenášajúcu nervové impulzy. Medzi veľké množstvo pohybových, ale aj psychických príznakov Parkinsona patrí aj porucha reči. Podľa doc. MUDr. Petra Duška, Ph.D., z Neurologickej kliniky 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, trpí poruchou reči až 90 percent pacientov a skúsení neurológovia dokážu chorobu aj vďaka tomuto príznaku v začiatkoch rozpoznať. „Poruchy reči v skorej fáze choroby pacientov príliš neobťažujú, ale postupne sa reč u niektorých z nich môže stať nezrozumiteľnou,“ približuje docent Dušek.

Odborníci sa doteraz nezhodli, či lieky proti Parkinsonovej chorobe, ktoré majú za cieľ nahradiť dopamín v mozgu, môžu poruchu reči ovplyvniť. „Vo svetovej literatúre panuje v tomto ohľade rozpor. Väčšina štúdií tvrdí, že levodopa – najčastejší a stále najúčinnejší liek proti Parkinsonovej chorobe – na poruchu reči neúčinkuje, ale staršie práce z 80. rokov dochádzali k záveru, že áno. Naša štúdia ukázala, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa objavuje viac typov rečových porúch. Majú rôzny mechanizmus vzniku, liečba nefunguje na všetkých, a s tým súvisí aj prognóza celkového ochorenia,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie, ktorá vyšla v časopise Neurology, doc. Ing. Ján Rusz, PhD, z 1. LF UK a Fakulty elektrotechnickej ČVUT.

Vedcom sa podarilo pre štúdiu získať 111 novo diagnostikovaných pacientov, ktorí absolvovali test, zložený z niekoľkých rečových úloh. Špeciálny softvér vyvinutý na ČVUT vyhodnotil z audionahrávky parametre ich intonácie, kvality hlasu, artikulácie a rečového tempa. Analýza priviedla výskumných pracovníkov k vymedzeniu troch typov rečovej poruchy u pacientov s Parkinsonovou chorobou: prozodický, hlasovo-prozodický a artikulačno-prozodický. „Čisto porucha prozódie, teda najmä znížená hlasitosť a monotónnosť reči, je viditeľná prakticky u všetkých nových pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí už trpia nejakou poruchou reči. Znížená kvalita hlasu, jeho hrubosť, sa objavuje približne u jednej tretiny novo diagnostikovaných pacientov. Artikulačná porucha, teda porucha výslovnosti, kedy sa znižuje rozsah pohybu jazyka a pier, sa potom objavuje skôr v neskorších štádiách Parkinsonovej choroby,“ hovorí Petr Dušek.

Po roku sledovania lekári zistili, že liečba zafungovala pri jednotlivých typoch rôzne. Pacienti s rýdzo prozodickou poruchou sa zlepšili mierne, aj preto, že ich východisková rečová vada bola mierna. Najúčinnejšia bola liečba u pacientov s hlasovo-prozodickou poruchou, u ktorých došlo aj k zlepšeniu ďalších, pohybových prejavov. Naopak, u pacientov s artikulačno-prozodickou poruchou k zlepšeniu nedošlo. Prečo je to tak, vysvetľuje Petr Dušek: „Podľa našej hypotézy je hlasovo-prozodická porucha hlasu spôsobená stuhnutosťou svalov, ovládajúcich hlasivky a hrtan v dôsledku nedostatku dopamínu. Doplnením dopamínu do mozgu sa tento deficit zmierni, čo vedie k opätovnému uvoľneniu svalov a zlepšeniu reči. Naproti tomu sa zdá, že porucha artikulácie pri Parkinsonovej chorobe nie je spôsobená nedostatkom dopamínu, ale rozsiahlejšou degeneráciou motorických oblastí v mozgu, a preto nereaguje na liečbu dopamínom.”

Podľa autorov štúdie zo získaných poznatkov vyplýva, že na základe typu poruchy reči je možné predpovedať, ako sa vyvinie nielen tento príznak, ale aj celkové ochorenie. „Tým, že sme určili, ktorá skupina pacientov reaguje na liečbu, sme pochopili, ako jednotlivé typy poruchy reči vznikajú a ako súvisia s úbytkom dopamínu. U pacientov s prozodickou alebo hlasovo-prozodickou poruchou, kde je na vine nedostatok dopamínu, je možné vďaka liečbe levodopou, ktorá pomáha množstvo dopamínu stabilizovať, očakávať aj priaznivejší vývoj choroby. Artikulačná porucha je však signálom celkovo horšej kondície pacientov a väčšieho postihnutia mozgu. Môže sa u nich objavovať aj porucha chôdze alebo myslenia,“ dopĺňa Jan Rusz a jeho kolega Petr Dušek dodáva, že určenie typu rečovej poruchy umožní spresniť realistické očakávania vývoja choroby a tiež nastaviť adekvátnu liečebnú stratégiu.

Zdroj: Tlačová správa 1. LF UK